Kalendárny rok 2014 uzavrieme bedničkou tematicky ladenou do Frankovky modrej. Bednička obsahuje 4 Frankovky z rôznych oblastí (Malé Karpaty, Tekov, Južné Slovensko – Svodín, Južná Morava – Bořetice), jedno rakúske Zweigeltrebe z neďalekej oblasti Carnuntum a keďže sa blíži silvester, tak nemôžu chýbať bublinky.
Zweigeltrebe sme vybrali, lebo je to asi najvydarenejší a najpestovanejší kríženec Frankovky. Vyšľachtil ho Fritz Zweigelt v Rakúskom Klosterneuburku z Frankovky a Vavrinca. Veľmi dobre sa udomácnil na pravom brehu Dunaja medzi Bratislavou a Viedňou v oblasti Carnuntum, kde si z neho spravili profilovú odrodu, ktorá charakterizuje túto oblasť. Typické Zweigle z tejto oblasti, ktoré splnia odrodové a kvalitatívne kritériá sa označujú menom Rubin Carnuntum.
Posledné, ale rovnako zaujímavé víno v bedničke je sekt robený klasickou metódou (sekundárna fermentácia prebehla vo fľaši). Je to zmes Chardonnay (90%) a Pinot Blanc (10%) ročník 2012, na kaloch ležalo asi 9 mesiacov, vyrobili ho na Krásnej hore. Sú to posledné fľaše, tak si ho na Silvestra užite.
Veľká bednička (6 fliaš)
- Frankovka 2013, Ota Ševčík, Bořetice
- Frankovka modrá 2012, Pivnica Brhlovce, Tekov
- Frankovka 2012, A. Miklušičák, Svodín
- Frankovka 2011, M. Reingraber, Sv. Jur
– Rubín Carnuntum 2013, Weingut Hans & Philipp GRASSL, Carnuntum
- Sekt 2012, Krásna hora, Srarý Poddvorov
Malá bednička (2 fľaše)
- Frankovka modrá 2012, Pivnica Brhlovce, Tekov
– Zweigeltrebe 2013, Weingut Hans & Philipp GRASSL, Carnuntum
Frankovka modrá je stará odroda viniča, ktorej sa dobre darí v našich zemepisných šírkach. Frankovka nemá oblastný názov, čo naznačuje že s presným určením jej pôvodu to nebude ľahké. Obecný názov Blaufränkisch, prijatý medzinárodnou ampelografickou komisiou, síce poukazuje na nemecký pôvod, ale nie je to úplne isté a niektoré zdroje uvádzajú pôvod v Dolnom Rakúsku, či dokonca v Chorvátsku. Okrem týchto krajín sa pestuje u Maďarsku, Slovinsku, Srbsku, Južnej Morave, Rumunsku, Taliansku, Francúzsku (Alsasko) a samozrejme u nás.
Frankovka má veľa synoným a oblastných názvov. U nás sa jej napríklad hovorilo Neskorák, lebo má dlhšie vegetačné obdobie a dozrieva pomerne neskoro. Na Južnej Morave si pre svoju sýtejšiu farbu (v porovnaní s Portugalom, Vavrincom a Pinotom) vyslúžila pomenovanie Černé Starosvěstké, Černý Muškatel alebo Karmazín. Naši južný sudedia ju volajú Kékfrankos a v Nemecku, Francúzsku, Rakúsku a na Balkáne sa môžete stretnúť s pomenovaním Limberger.
Frankovka je neskorá modrá muštová odroda. U nás sa spravidla zberá až v druhej polke októbra. V dobrých ročníkoch aj neskoršie. Najčastejšie sa používa na výrobu červených vín, ale v ostatnej dobe sa na módnej vlne ružových vín zviezli aj „roséčka“ z Frankovky. Charakteristickou črtou červeného vína vyrobeného z Frankovky je sýta rubínová farba, vôňa a chuť kôstkového ovocia (čerešňa, višňa, slivka) s jemným škoricovým nádychom.
Tradične sa Frankovka u nás najčastejšie spája s Račou (Račianska Frankovka) a Skalicou (Skalický Rubín – kupáž Frankovky, Vavrinca a Portugalu). Bohužiaľ farba týchto vín na vinárskej mape výrazne vybledla a skôr ako v pivniciach sa s Račianskou Frankovkou stretneme v historickej literatúre. Za tradičnú Račiansku Frankovku sa dnes maskuje všeličo a Skalický Rubín snáď už vo fľaši ani neexistuje. V Malých Karpatoch je roztrúsená a málo pestovateľov a výrobcov ju považuje za prémiovú odrodu, ktorá si zaslúži osobitú pozornosť.
Kam teda za Frankoukou v našich zemepisných šírkach? Na Slovensku určite do Malokarpatskej (Suchá nad Parnou) a Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti (Strekov a okolie) a na Morave do Velkopavlovickej oblasti a do Dolních Kounic.