Tokaj je naša asi najzaujímavejšia vinohradnícka oblasť. Škoda, že potenciál tejto výnimočnej oblasti nie je v súčasnosti viac využitý. Sú tu totiž unikátne podmienky pre pestovanie viniča a dorábanie vína. Čoho jednoznačným dôkazom je bohatá história a kultúrne dedičstvo, ktoré nám zanechali predchádzajúce generácie.
Na Tokaji sa stretlo veľa priaznivých faktorov, vďaka čomu sa tu vyvinula osobitá vínna kultúra a celosvetovo rešpektované vína. Najväčšie hodnoty Tokaja sú pôdne a klimatické podmienky, sopečné podložie, topografia krajiny a to všetko je podporené tradíciami.
Atmosféru Tokaja umocňujú v tufe vyhĺbené gazdovské pivnice. Úzke a strmé vstupné portály, spleť tmavých chodieb a malých útulných pivničiek s chatrným osvetlením, kde je všetko pokryté charakteristickou čierno-čiernou plesňou. Sú tu ideálne klimatické podmienky na vyzrievanie aj popíjanie vína. Najúžasnejšie ale je, že tu vo vzájomnej symbióze zažijete úprimnú pohostinnosť, živelnú veselosť a ľudskú pokoru. V tejto romantickej atmosfére si zrazu uvedomíte aj náročnosť práce v týchto stiesnených podmienkach a získate rešpekt ku všetkým malým vinárom, ktorí tu až po dnes udržali tradičnú výrobu vín.
Dnes poznáme Tokaj hlavne vďaka veľkým producentom, ale historicky tu bolo skôr veľa malých vinárov a vinohradníkov, ktorý si navzájom pomáhali aj konkurovali a vytvárali zdravý ekosystém nevyhnutný pre ekonomický a kultúrny rozvoj. Komunisti začali s budovaním poľnohospodárskych molochov a my v tejto tradícií po zmene režimu bohužiaľ pokračujeme. Dnes, keď navštívite slovenský Tokaj, tak pokiaľ nenájdete vstup nejakej gazdovskej pivnice nemáte veľa dôvodov veriť, že ste v bohatej vinohradníckej oblasti, kde sú v pôde a na stráňach okolitých kopcov ukryté poklady.
Ale nie je všetko čierne a aj keď to bude ešte asi dlhá cesta, tak aj tu sa ľady lámu. V mladšej a strednej generácii sa objavujú vinári, ktorí pochopili, čo tu má najväčší zmysel a investujú svoj čas, um a energiu do obnovy vinohradov a budovania tradičných rodinných vinárstiev.
Ako príklad by som by som spomenul troch vinárov, ktorí sú na dobrej ceste a mohli by byť inšpiráciou aj pre ďalších. Matúš Vdovjak a Marián Takáč už prehodili výhybku na trasu vinár, vinohradník a Štefan Horník je zatiaľ síce iba hoby vinár, ale trúfam si povedať, že o ňom budeme ešte veľa počuť. Všetci traja sú talentovaní vinári s citom a dobrým ťahom na bránku. Majú toho veľa spoločného. Na jednej strane dorábajú tradičné charakterové vína a na strane druhej sa neboja klčovať nové cesty. Sympatickým spôsobom spájajú tradičné s netradičným. Napríklad začali pracovať viac so šupkou a na kvasenie a vyzrievanie niektorých vín používajú namiesto drevených sudov hlinené amfory. Pre niekoho možno blasfémia, ale keď sa na Tokaji môže robiť reduktívny Furmint v nerezových nádržiach, tak prečo nie oranžový v amforách? Súčasný trh nie je veľmi naklonený sladkým vínam a každý si hľadá svoju cestu k úspechu. Dnes sú títo vinári ešte underground, ale za pár rokov to možno bude rešpektované hnutie. Ktovie, nechajme sa prekvapiť. Kto sa dal v dnešnej dobe na Tokaj musí bojovať.
Rád by som vám porozprával viac aj o samotných vínach, ale emócie a senzorické zážitky sa len ťažko prenášajú, takže vám neostáva iné, ako vypraviť sa na Tokaj vypraviť sami.