V slovenských médiách vyšli dva zaujímavé články, ktoré rozprúdili diskusiu a trochu nešťastne polarizujú vinársky stav.
Prvý vyšiel rozhovor, kde Zsolt Sütő zo Strekova hovorí, ako sa jeho vína dostali do sveta:
Ako sa víno z juhu Slovenska dostalo do najlepších svetových reštaurácií
Následne vyšla reakcia Roman Janouška:
Neverné víno
V tejto mediálnej diskusii ma zaujalo pár vecí, ktoré si dovolím okomentovať.
1. Prírode verné vína
Každý má právo na pomenovanie svojej cesty. Netreba za tým vidieť nič zlé a hlavne nie je rozumné to brať osobne. Dalo by sa tu citovať veľa omnoho kontroverznejších, zavádzajúcejších a nevernejších opisov a sloganov. Je fajn si prečítať aj iné články a pozrieť si stránky iných vinárov a urobiť si ucelenejší obraz. Nájdu sa naozaj perly. Sú aj takí, čo si trúfajú sami seba označiť na svojich stránkach za elitu. Za všetky jeden citát:
„Vína z ich produkcie sa okamžite zaradili medzi slovenskú elitu a gurmáni sa o nich vyjadrujú len v superlatívoch.“
Zdroj: http://www.janousek-polak.sk/o-firme
Aby sme sa zle nechápali. Ja osobne nemám nič proti. Komu česť, tomu česť.
2. Technologické vína
Prečo by sa nemohol používať pojem „Technoogické vína“ pre produkty robené ľuďmi, ktorí sami seba označujú za technológov? Ako pomenovať víno, ktoré bolo robené najmodernejšími technológiami? Netreba sa hneď urážať a zneužívať nástroje, ktorých účel je úplne iný. Wikipédia je dobrý radca. Nie je to biblia ani kladivo na čarodejnice.
3. Vinárska moderna
Vedecký výskum, technologický pokrok a optimalizáciu procesov by som jednoznačne nespájal s kvalitou. To, že používame počítače, ovládame geometriu a poznáme chemické zloženie farieb ešte neznamená, že dokážeme namaľovať hodnotnejšie diela ako Rembrandt, Picasso, či Cezanne.
Vinár, ktorý nepoužíva moderné technológie a aditíva nemusí byť len človek, ktorý tieto veci nepozná a nerozumie im. Môže to byť racionálne rozhodnutie založené na presvedčení a skúsenostiach. Po tejto zemi chodia srdciari, technokrati, rojkovia aj blázni a každý chce mať svoje víno a z času na čas sa nevyhne konfrontácii.
Nakoniec o významných senzorických rozdieloch vín robených tradičnými a modernými technológiami asi niet sporu. Objektívne vyhlásiť, ktorý prístup dáva lepšie výsledky sa asi nedá, ale subjektívne považovať niečo za lepšie a hodnotnejšie je právo každého človeka.
4. Výstavy
Hodnotenie vína, výstavy a medaily si zaslúžia samostatný a obšírnejší článok. Teraz tu na to nie je priestor. Treba iba povedať, že to nie je úplne rovné zrkadlo. Väčšina top vinárstiev na výstavy nechodí a nie je to zo strachu. Štatúty výstav sú jednostranne nastavené na moderné technológie, kde jednoznačne dominujú preexponované vína. Ísť s naturálnym vínom na výstavu je ako ísť TdF na starom bicykli. Našťastie sa víno nehodnotí iba objektívnymi kritériami a byť prvý nemusí znamenať byť najlepší. V honbe za vavrínmi sa často robia kompromisy, neraz lietajú triesky a zabúda sa na dôležitejšie veci.
5. Slovensko na vinárskej mape sveta
Vo svetových encyklopédiách o víne je Slovensku venovaný minimálny priestor a väčšinou sú tam napísané bludy a je to naša chyba. Zatiaľ sme veľmi málo zaujali svet. Myslieť si, že medaily zo svetových výstav na tom niečo zmenia je klamanie si do kapsy. Slovensku chýbajú ikonické vinárstva, ktoré majú pravdivý príbeh a rešpekt v zahraničí. Spochybňovanie a znevažovanie vinárstiev, ktoré majú šancu túto bariéru prelomiť je veľká chyba, ktorá celému slovenskému vinárstvu škodí imidžovo aj obchodne.